Laska je ako vietor. Nevidiš ju‚ale cítiš

 

STAVEBNÝ VÝVOJ NITIANSKÉHO HRADU ZA STREDOVEKU.

Arcibiskup Adalvárus, nástupca Arnov, bol druhým arcibiskupom solnohradským a to v rokoch 822 - 836, tak že vznik nitrianského kostola treba zaradiť do týchto rokov. Meno sv. Emeráma, ktoré sa niekedy premieta až do doby založenia kostola, sa uvádza až XI. storočí a je pravdepodobné, že týka sa už druhej stavby kostola v Nitre. Tento nedostatok, však pre poznanie stavby nema význam.

Pri archeológických prieskumoch v rokoch 1930 až 31 sa nenašli poznatky o tom, že v nútri kostolíka sú staršie ako XIII. storočia. Pri čom bol objavený cintorín starši, ako je dnešná stavba kostola. Z akého materiálu bol kostol postavený pred tým sa nevie. Nezistili to ani vykopávky. Usudzuje sa, že bol z dreva. Nitra niekedy po vyhnani kniežaťa Pribinu sa stala sídlom Svätopluka a to za čias Rastislavovej nadvlády ( do r. 870). A keď Veľká Morava dostala vlstného arcibiskupa, vtedy Nitra stala sa biskupským sídlom Metodovho sufragána Wichinga (880 - 92). Nitru po Svätoplukovej smrti dostal jeho mladší syn Svätopluk II. Tohoto však už v roku 899 vyhnal od tial Mojmír II. moravský. Po Wichingovom odchode (r.892), keď pápež Ján IX. r. 900 podal na žiadosť Mojmíra II: na Moravu troch bislupov, ktorí tu vysvetili jedného arcibiskupa a troch biskupov. Zánikom veľkomoravskej ríše zaniklo i tamojšie biskupstvo a zaiste i kostol.

NITRA, KOSTOL SV. EMERÁMA.

Ďalšiu zmienku o kostole v Nitre nám podáva najstaršia uhorská legenda, napísaná o živote a zázrakoch sv. Ondreja a Benedikta pätikostolským biskupom Maurom v rokoch 1064 . 70. , ktorá pozná aj baziliku sv. Emeráma. Žial tieto fakty sú nepotvrdené. Úcta k sv. Emerámovi, patrónovi dicéze bavorskej, je v Regensbergu, kde sv. emerám posôbil. Známa je od tretiny VIII. storčia. Odtial sa prirodzene šírila do krajov, ktoré sa na čas stávali čiastkou regensburkými misionármi. Na územi západného Slovenska v dobe XI. stor. sa to stalo tak dva krát. Po prvý raz za nitrianského kniežaťa Pribinu v dobe pre ríšou veľkomoravskou. Pribina otvoriac zem bavorskému kresťanstvu, vládol pod ochrannou rukou Ludvika Pobožného a jeho regensburský dvor po svojom vyhnaní z Nitry i navštívil. Po druhý ráz stalo sa tak v druhej polovici X. stor., kedy nitriansko bolo čiastkou českej ríše a tvorilo tak aj časť diecézy regensburskej. Možno dodať, že názov kostola sv. Emeráma nieje dosť dostačujúca, lebo Pribinou kostolnevysvetil regensburský, ale solnohradský arcibiskup. V Salzburgu zvláštnej úcty ku sv. emerámovi nebolo, domácim patónom bol sv. Hruodbert. Okolo r. 829 sa po krajine a pod dôvere Pribinu ku Ludvikovi a salzburským kńazom sa rozniesla úcta sv. Hruodbertovi, hlavne keď dostal Pribina ,,Panóniu,,. Úcta sv. Emerámovi sarozmohla asi okolo druhej polovice X stor, kde táto úcta k svätcovi je aj Ostrihome aj na Morave. Možno povedať, že zasvätenie kostola sv. Emeráma bolo príznačné v dobe druhej polovici X. stor., kedy nitra patrila do regensburskej diecézi, kde časť bola aj v Čechách. Tak že o úctu k sv. Emerámovi mal aj sv. Václav, kde položil rotundu na pražskom hrade, kde územie Ostrihomu a aj Nitry patrilo pod českých boleslavovcov. Trvanie kostola sv. emeráma máme potom nepretržite zabezpečené po celý zbytok storočia XI. a XII. až do roku 1200. Tu bol pochovaní sv. Ondrej a Benedikt, ktorí sa stali spolupatrónmi kostola. (1105 - 16) sa znovu založeniu biskupstva aspoň právne, kde bol prvým biskupom Gervazius, až z jeho obnovenia po vypálení Nitry Prěmyslom Otakarom II. r 1271. S týmto kostolom sa dalej v roku 1156 pripomína arcijahenstvo, ktoré súvisí so zmenou starého cirkevného zriadenia hradných fár v nové. Archidiokátne v neho potom roku 1158 je založené Gejzom II. prepošstvo. Hrobné nálezi patriace do XI. a XII stor. objavené roku 1930 - 31 pri vykopávkach.

 

 

Nitra, kostol sv. Emeráma, Ondreja a Benedikta

Pri roku 1158 sa dozvedáme, že Gejza II. daruje mýto na opravu kostola a v roku 1183, tiež ten istý panovník daruje tretinu z trhových dochodkov v nitrianskom podhradí, ktoré sa medzi tým stalo trhovou obcou na opravu a zvačšenie kostolíka sv. Emeráma, Odreja a Benedikta. Lebo bol okolo konca XII stor. ošarpaní a asi aj dezolátnom stavë. pre jeho dlhovekosť z čias Boleslavovcov. Zmeni a prestavba kostolíka sa datuje po roku 1200 ešte pred tatárským vpádom. Nieje presné určiť, či tu pred tým na tomto vŕšku v týchto miestach stál kostolík, ale vačšou pravdepodobnosťou áno. Aj po zvačšení a vybudovaní kostola dá sa povedať, že nový pozderománsky kostol bol hodne veľký. Zasvatenie prechádza aj na nový kostol.

Tot zasvatenie sa pripomína este v roku 1322 listine ostrihomskej kapituly, čo sa stáva práve v dobe, keď sa pomýšľalo na zrušenie tohoto románskeho kostola. Novostavbu prevádzal neskor biskup Jakob I. ( 1223 - 34 ), ktorého zvláštnu úctu k pozostatkom sv. Benedikta dokazuje okolnosť, že roku 1224 založil kláštor SKALKA na mieste, kde tento svatec žil.

Po páde tatárských vojsk roku 1241, ktorý kostolík zrútili a to najskor po požiari, ktorý napomohol Přemyslavovi Otakarovi II. v  roku 1271 pri obliehaní zničiť nitrianský hrad. O tatárskom vpáde nás informuje listina Bélu IV. z 10. októbra 1248, ktoru kráľ dáva nitrianskému podhradiu mestké práva a privilégia Stoličného Belehradu za odmenu, že obyvaťeľstvo hrdinsky obránilo hrad pred Tatarmi, že v ńom veľa ľudí od skazy zachránili a že podhradie dalo kráľovi, utekajúcemu pred Tatarmi ozbrojený sprievod. Preto tatarský plieň v našej otázke pripadá do úvahy. 

Ďalšie opravy muriva boli v roku 1271 - 73.po požiaroch. Oheň zniknutý s českého obliehania Nitry v apríli 1271 mal pre kostol a archív katastrofálne následky. Zachovali sa o tom zmienky v listine kráľa Štefana V. Citovanou listinou obnovil poškodenému kostolu staré privilégia a obdaroval ho časťou nitrianských daní. Rekonštrukciu previedol alebo biskup Vintentián II. (1255 - 72 ) alebo Vintentián III. ( 1273 - 80 ). Poškodenie románskeho kostola bolo značné.

Nitra v XII. až v XIII. storčí mala stále svoj kultúrny a politický význam, keďže jej stavba je čiastočne originálom, ktorý sa vymyká zpod bežného typu. Pravda, i toto tvrdenie musí mať hranice a časť tejto originality treba pripočítať na vrub poslednej, značne dekoratívnej fáze románskeho štýlu, ktorá je bohatá nilen na typy, ale aj na výnimky. Táto stavba však vyčepala hmotné prostriedky domáce do tej miery, že po požiaroch z roku 1271 - 73 bola zaiste len v najpotrebnejšej miere obnovená. V južnom krídle kapitulnej siene stoja význačné portále a sním  aj vystavený ambit prevzatý z cistercitského kláštora v Heiligenkreuze ( 1246 - 52 ) , kedy došlo k rekonštrukcií kostola.

Nitra, katedrálny chrám sv. Emeráma, Andreja a Benedikta.

,,Horný" kostol.

Na začiatku XIV. storočia nitrianský chrad obliehal a po dva razy dobyl Matúš Čák a roku 1317 podpálil kostolné budovy. Tento požiar poškodil románsku svatyňu, len nedávno opravenú, natoľko, že roku 1328 biskup Meško pri svojom nastúpení roshodol sa postaviť novú katedrálu. Stavať sa začalo v roku 1333. Meško však o rok na to sa stal biskupom vo Vespríme, takže dokončenie kostola roku 1355 zvačša spadá už do účinkovania jeho nástupcu Víta de Castro Ferreo ( 1334 - 46 ), Mikuláša III. ( 1347 - 49 ) a Štefana ( 1349 - 67 ).Asi súčastne bol vystavaný pred západnou fasádou kostola biskupský hrad,z gotických detailov, ktorého zachovalo sa okno nad skalným zrázomna severnej strane. Dnes, pravda, jeho gotické jadro je zahalené barokovími fasádami. Po dostavbe horného kostola sv. Emeráma románsky spodný priestor stratil svojpovodný ciel a význam. V XV. a XVI. storočí bol spravovaný ako archív ( Locus credibilis - zmienky v roku 1500 a 1578 ) a menovaný ,,sacristia maior". V tedy v XV. storočí podľahol i poslednej stredovekej prestavbe. Totižto máme správu, že roku 1465 Matyášovo vojsko dobylo hrad a zničilo archív. To je jediná pohroma, ktorá v XV. storočí postihla nitrianské hradné stavby. Husiti v roku 1431 Nitru márne dobýjali a Poliaci, ktorí tu boli v rokoch 1471 - 72 jej neuškodili. Opravy prevádzane po roku 1465, sú štýlove, pozdne gotické, v presnej kamenníckej forme a definitívne. 

Ďalšie opravy sa uskutočnili v roku 1931. 

V nádvorí za apsidami bola - zaiste už v gotickej dobe - vylámana hlboká studňa, ktorej menší drevený rumpál na konský pohon slúžil potrebeaž do časov biskupa Roskoványiho ( 1859 - 92 ). 

Pri stupe do hradu bola až v XVI stor. postavená brána s dvojdielným vchodom, opatreným portálmi a obličkovým cimburím - dosila stojí za barokovým priechodm.

Hradbový stredoveký systém a skupina gotických alebo renesančnýchdomov na úpatí hradného vrchu boli však zrušené a zo zemou zrovnané pri budovaní barokovej pevnosti ( 1673 - 74 ) za Leopolda I. a biskupa Tomáša Pálffyho proti Turkom, ktorí v rokoch 1664 - 69 mali Nitru.

Románska stavba bola používaná ako archív až do biskupa Jána Telegdyho ( 1619 - 44 ), ktoráý po Bocskayových nepokojoch ( r. 1605 ) a po dobytí nitrianského hradu Bethlenom ( 1620 - 21 ), ktorý ho bombardoval medzi rokmi 1622 - 42 pristavil spodný barokový kostol, zbúrajúc pravdepodobne západne pole gotického zákrstia. Vystaval oddeľujúci múr medzi spodným kostolom a loďou bývalého archívu, ku ktorej bolo ako materiálu dnešné zákrstie a nad ním archív, ktorý prevzal funkciu starého. Dokončenie všetých týchto prác datuje jeho kammená doska s nápisom, zasadená nad portálom vo veži, s rokom 1642.

Úpravy XVIII. stor. týkajú sa už len hlavného kostola horného a jehookolia: v rokoch 1711 - 32, za biskupa Ladislava IV. a Adama Erdodyho ( 1706 - 36 ). Bol totižto poškodách, sposobených za vojen Rákocziovských ( bombardovanie r. 1704 a 1708 ). za spoluposobenia arch. Martinelliho celkom zbarokovaný. Prestavený bol spolu i starý biskupský palác a vrch hlavnej veže dostal dnešnú úpravu.

Z tejto doby pochádza mramorová doska v pravo hlavného chodu do veže, nápisom a rokom 1782, ktorý datuje ukončenie týchto prác. Keď potom za biskupa Eszterházyho r. 1753 spadly tri západne polia klemieb, bolo ich treba znova opraviť a premaľovať.

V XIX. storočí, potom bol premurovaný len vchod do krypty pod presbytériom, preložený na stranu východnú a zmenená bola dispozícia krypty. V roku 1912 až 1914 bol horný kostol dokladne opravený. Najnovšie práce, spojené so slávnosťami Pribinovými boli tu konečné a prevedené v rokoch 1931 - 33 podľa projektu ing. arch. D. Menclovej.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Najstaršou pamiatkou na nitrianskom území je aj kostolík sv. Michala v Drážovciach pri Nitre. Pochádza zaiste ešte z prvej polovice XII. stor. Obec sa pripomína už r. 1113 v listine zubrického opátstva. Jeho opevnenie ohňom opálenými valmi je dosial zachovalé. Kostolík sám stojí na vysokom kopci nad riekov Nitra.