Laska je ako vietor. Nevidiš ju‚ale cítiš

Na čo som na zemi?

Nie som tu náhodou - omylom?

Si, kto si, a to z dôvodu.  

Si súčasťou veľkého plánu.

Máš vzácnu dokonalú podobu.

božou ženou či mužom zvaný.

Vyzeráš, ako vvyzeráš a to s dôvodu,

náš boh nechybí.

Utkal ťa v lone,

ako chcel, takú máš presne podobu.

rodičov ti on vyvolil, čo saám cítiš, na tom nezáleži.

Šil ich na mieru, mal plán boží.

Majstrovský to spečatil.

Máš ťažké rany.

Boh zaplakal, že ťa to bolí.

Srdce ti mení,

rastieš do jeho podoby.

Si, kto si, a to z dôvodu,

tesaný Majstrovou palicou.

Si, kto si, a tak ľúbený,

Pretože boh je nad nami!

Ku svätému Vincentovi z Ferrary prišlo asi devätnásťročné dievča, ktoré svätec veľmi dobre poznal, lebo už niekoľko rokov bol jeho spovedníkom. Poznal ho ako veľmi dobré a milé dievča, ale zlé kamarátky, svet a diabol ho zvádzali a teraz prišlo k svojmu spovedníkovi oznámiť svoje rozhodnutie. So spustenou hlavou začalo:

,,Do teraz som sa snažila viesť dobrý zbožný život. Chránila som sa všetkého, čo bolo chriechom. Teraz som sa rozhodla, že pojdem do sveta, aby somskúsila to, čo ponúka."

Svätec sa k dievčaťu prihovoril, prehováral ho a ubezpečoval, že velmi skoro sa nasýti toho, po čom teraz tak veľmi túži. Povedal mu, že to, čo sa jej dnes zdá sladké, sa veľmi skoro zmení na horké. S plačom bude spomínať na to, že lepšie by bolo pre ňu, keby vôbec nebola zakúsila slasti sveta, po ktorých tak teraz velmi túži. Teraz ešte má možnosť rozhodnúť sa, ale potom už môže byť neskoro. Napriek všetkej snahe svätca, dievča tvrdošijne stálo na svojom rozhodnutí. Svätý Vincent nechal dievča v izbe, aby si to dobre rozmyslelo. Odišiel do inej izby a na lístok napísal niekoľko slov. Lístok vložil do obálky, zalepil, prišiel k dievčaťu a podal mu obálku so slovami:

,,Choď pred sochu Panny Márie, pred ktorou si často kľačala, otvor obálku a prečítaj Panne Márii to, čo je tu napísané,"

Dievča zobralo obálku a odišlo do chrámu pred sochu Panny Márie. Tu si kľaklo, otvorilo obálku, vybralo lístok a začalo čítať:
,,Panna Mária, Moja Matka, teraz som prišla k tebe, aby som sa s tebou rozlúčila. Už ma tu viac krát neuvidíš. Ďakujem ti za všetku tvoju lásku, ktorú si mi toľké roky preukazovala. Ďakujem ti za tvoju materínsku ochranu, s ktorou si ma sprevádzala. Bola si mi vždy dobrou Matkou, ale teraz je mi svet s jeho lákadlami milší než ty. Opúšťam ťa a už nikdy sa k tebe nevrátim. S Bohom buď Matička."
Boli to slová, ktoré napísal svätec a dievča ich čítalo. Po ich prečítaní dievča zaliali slzy a so slzami v očiach sa prihovorilo k Panne Márii: ,, Nie, Mama moja, to sa nesmie stať. Neopustím ťa a ani sa s tebou nelúčim. Budem k tebe prichádzať stále, ako doteraz. "

Po týchto slovách dievča vstalo a vrátilo sa k svätcovi, aby mu oznámilo, že aj nadaľej chce byť čistým dievčaťom, ctiteľkou Panny Márie. Aj naďalej sa snažilo žiť tak, ako doteraz. Neskor sa zoznámilo s chlapcom, s ktorým uzavrelo manželstvo a bola z neho čistá snúbenica, čistá manželka a aj čistá matka. A to vďaka Panne Márii, ktorú si vždy uctievala. Pod ochranou Panny Márie ostala čistá až do svojej smrti. Takto plnila úlohu Panny Márie vo svojej rodine i vo svojom okolí.

Kiežby sa žiadne naše dievčatá nechceli rozlúčiť s annou Máriou. Keby sa všetky naše dievčatá a ženy nespúšťali pomocnej materínskej ruky Panny Márie, zaiste by bolo oveťa viac oveľa menej zúfalých mladých ľudí, menej rozbytých manželstiev, menej sľz a menej nešťastných detí.
A muži nech tieto dievčatá a ženy, túžiace po živote v čistote, podporujú a nepridávajú do Máriinej duše 8. bolesť.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Raz večer, keď mama pripravovala večeru, jedenásťročný synček vošiel do kuchyňe a s listom papiera v ruke.
Úradným spôsobom chlapča podalo svoj papier matke. Utrela si ruky do zástery a začala čítať:
,,Za to, že som vytrhal z chodníka burinu: 5000 lír,
        že som si urobil poriadok v izbe:10000 lír,
        že som bol kúpiť mlieko: 1000 lír
        že som tri krát dával pozor na sestričku: 15000 lír,
        že som dostal v škole dve jednotky: 10000 lír,
        že som každý večer vynášal smeti, spolu: 7000 lír,
        spolu 48000 lír."
Mama sa nežne pozrela synkovi do očí. Spomienky v hlave sa jej začali rojiť. Vzala guľôčkové pero a začala písať:
,,Za to, že som ťa deväť mesiacov nosila v lone: 0 lír
        že všetky prebdené noci, keď si bol chorý: 0 lír,
        že som ťa kolísala, keď si bol smutný: 0 lír,
        že som ti vždy utierala slzy: 0 lír,
        že som ťa deň čo deň učila: 0 lír,
        za všetky raňajky, desiate, obedy, večere, obložené chlebíky, čo som ti pripravovala: 0 lír,
        za život, ktorý ti každý deň dávam: 0 lír,
        spolu: 0 lír."
Keď skončila, usmiala sa a podala lístok synovi.
KEď si dieťa mamín účet prečítalo, v očiach mu zažiarili dve veľké slzy.
Chlapec obrátil list a na svoj účet napísal: ,,Zaplatené."
Potom vyskočil mame na krk a zaplavil ju bozkami.

( BRUNO FERRERO - Niekedy stači jeden slnečný lúč )

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Bolo raz jedno slepé dievča, ktoré nenávidelo seba a celý svet zato, že nemôže nič vidieť. Mala vrodenú vadu a nikdy nič a nikoho nevidela.
Každého neznášala, okrem svojho chlapca. On bol stále s ňou a vo všetkom jej ochotne pomáhal. Raz mu povedala, že ak by mohla niekedy uvidieť svet, hneď by sa za neho vydala. Stalo sa jedného dňa, že sa konečne po dlhom čase našiel darca očí pre túto dievčinu. A tak sa konečne tešila, že uvidí celý svet a tiež svojho milovaného... Chlapec sa jej hneď po operácii prišiel opýtať:
"Tak, teraz keď už uvidíš celý svet, vydáš sa konečne za mňa? " Dievčina sa usmiala, ale keď otvorila svoje nové oči a po prvýkrát uvidela svojho milého, ostala v šoku! Bol tiež slepý... Začala premýšlať o svojom novom živote a
nakoniec ponuku slepého chlapca na
sobáš odmietla! Chlapec odišiel smutný preč... O pár dní jej prišiel od neho list, napísaný rukou kamaráta. Mladík jej poďakoval za všetky krásne chvíle, ktoré spolu prežili, a na konci listu stálo:
A DAJ, PROSÍM, POZOR NA MOJE OČI!

Možno to prirovnať k parašutistovi, ktorý zoskočil s lietadla. Pri zoskoku sa zachytil o konáre stromu a tak tam vysel hodnú chvýlu. Po tej chvíly sa po pod neho prechádzal istý človek. Opýtal sa toho parašutistu: ,,Čo sa vám stalo, keď ste tak dopadli?" Parašutista mu na to povedal: ..Vy ste kňaz." ,, Áno, ako ste to zistili?" ,,Tak, že kážete, ale nič sa nedeje. "